4. pôstna nedeľa

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 9, 1-41

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý? “Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“ Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“ Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a – vidím.“ Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“ Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.“

Drahí bratia a sestry!

V úvode dnešného evanjelia o uzdravení slepého od narodenia sme počuli otázku apoštolov adresovanú Ježišovi: Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia? Starozákonní ľudia – medzi ktorých apoštoli patrili – vnímalikaždú chorobu človeka ako trest Boží. Bolo to možno to najjednoduchšie, ale zároveň asi aj to najlogickejšie vysvetlenie takejto odchýlky od „väčšinového normálu“. A tak aj apoštolom – deťom svojej doby – prišla na um otázka, s ktorou sa obrátili na Ježiša, o ktorom už vedeli, že vie viac ako oni: prečo resp. začo bol tento človek potrestaný slepotou. Boli to jeho hriechy, či hriechy jeho rodičov? Nám príde „neľudské“ a „Bohu nového zákona“ odporujúce povedať, že by Boh trestal niekoho za hriechy, ktoré nespáchal, resp. za hriechy iných ľudí. Ba keď to ešte vyšpičkujeme, povieme: veď Boh je milosrdný otec, ktorý čaká s otvorenou náručou na návrat márnotratného syna do otcovského domu. On nepotrestal márnotratného syna zato, že premrhal svoje vlastné dedičstvo a nie ešte za hriechy jeho brata.

No ak sa teraz vrátime k apoštolom, máme pred sebou mužov, ktorých Biblia „zatiaľ“ obsahovala len Starý zákon a tam oni mohli čítať state, ako sú v Knihe Deuteronómium: Ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosť otcov na synoch až do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, alebo u Izaiáša: Nebudem mlčať, kým som neodplatil. Ale odplatím im do lona ich hriechy a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán.A takýchto statí by sme našli ešte viac. Majú však jedno spoločné. Hovoria o treste, ktorý príde, keď človek odpadne od Boha a na jeho miesto si postaví modlu.

My momentálne žijeme v ťažkých časoch pandémie koronavírusu, ktorá už zasiahla celý svet. Slovensko zatiaľ zasiahla len taká light verzia tejto pandémie, ale keď sa pozrieme do Talianska, kde odpájajú od dýchacích prístrojov starých ľudí, aby na ne pripojili mladých, lebo tí majú väčšiu perspektívu na prežitie, alebo keď sa pozrieme do Španielska, kde záchranka k starým ľuďom už ani nevyjde, lebo to kapacitne nezvládajú, tak nás preniká strach ba až panika a modlíme sa, aby to do tohto štádia u nás nikdy nedospelo.Pozerajúc na túto situáciu očami veriaceho kresťana, očami dnešného evanjelia, parafrázujeme otázku apoštolov z úvodu a pýtame sa: Bože, prečo? Bože, koľko ešte? Tiež sa pýtame po zmysle tohto všetkého a zároveň si pri spytovaní svedomia uvedomuje svoje previnenia voči Bohu, ľuďom i prírode. A mnohí naozaj prichádzajú s rýchlymi odpoveďami – ktorých pravdivosť musí posúdiť každý jeden z nás pred Bohom v tichu svojej kômorky – že je to trest za naše drancovanie prírody, za naše plytvanie potravinami a surovinami, za nerovnomerné rozdelenie toho, čo človek potrebuje na prežitie a k svojej existencii.

No ako kresťania, teda ľudia s upretým pohľadom na Boha, nesmieme zostať v tomto bode. Slepec z dnešného evanjelia šiel a umyl sa v rybníku Siloe. Po tomto akte sa mu vrátil zrak a on ozdravel. Aj my, každý jeden ako jednotlivec, ale i celá spoločnosť, musíme nájsť svoj rybník Siloe, kde sa nám vráti zrak a príde k nášmu uzdraveniu. Každý z nás tuší, ba vie, že tým rybníkom pre nás je Boh a prúdy živej vody, ktoré z jeho vnútra vytekajú a nám pomáhajú uzdraviť naše hriechom zranené duše i telá. Keď si toto uvedomíme, príde nám táto chvíľa o to ťažšia, lebo naše kostoly sú zavreté, nekonajú sa verejné bohoslužby a nám príde, akoby niekto zatarasil cestu prúdom živej vody a my umierame smädní v púšti, aj keď oáza so studňou je na dosah ruky. Sú to ťažké chvíle v živote veriaceho a praktizujúceho katolíka, ktoré slúžia na ochranu nášho telesného života. A my zachovávajúc piate Božie prikázanie ho rešpektujeme. Na povzbudenie nech nám slúži príklad Cirkvi v Japonsku, ktorá počas prenasledovania kresťanov v 17. storočí prišla o všetkých biskupov a kňazov a zostali dvesto rokov bez Eucharistie. No Cirkev tam i tak prežila v malých spoločenstvách, lebo mali Písmo a vieru. Ak máme teda momentálne zatarasený jeden prúd živej vody, ktorým je Eucharistia, zostávajú nám iné prúdy živej vody, z ktorých môžeme teraz čerpať. Každý jeden z nás môže denne zobrať do rúk Sväté písmo, čítať ho a meditovať nad ním. Dovoliť Bohu, aby vstupoval do našich ubolených a strachom naplnených sŕdc a pretváral ich podľa svojho srdca.

Drahí bratia a sestry, nech je nám tento čas skúšky milostivým časom, ktorý strávime pri Pánových nohách a vyjdeme z neho posilnení na tele i na duši.

Panna Mária Trnavská, oroduj za nás!

P. Miloš Zárecký OT

fofo: pixabay.com

 190 zobrazení